Pullerovi
exzáwislákowi
Taká dobrá cesta do Košíc nikdy nie je zlá. A cesta do Košíc je dobrá vždy. Ja som na podobné akcie do metropoly Východu cestoval už trikrát. A cesta (najmä tam, lebo späť je človek niekedy veľmi unavený) vždy stála za to... A keď niečo stojí za to, tak by sa to radšej nemalo ani zverejňovať... Ale ja som sa napriek tomu rozhodol o tej ceste zverejniť tri dostupné fotografické snímky, ktoré hovoria samy za seba...
Prvé dve fotografie sú z
Flashovsho fotoaparátu, tá tretia (výrazne bledšia) z
Milovho... Aspoň sa mi zdá, lebo obrázok som stiahol práve z jeho webovej stránky ;-). Vlak do
Košíc, ako som už spomenul, išiel o 7.50 h... V Bratislave do neho nastúpili
Milo, Flash a
ja. Vo
Vinohradoch pristúpila
Talis... A v
Trenčíne Piftík. No a nastúpil ešte aj nejaký jeho spolužiak, dokonca sa mi tak marí, že aj spolubývajúci. Ten však s nami cestoval iba do
Krompách (to je taká diera, kde stoja aj rýchliky).
Ako vidíte, v kupé sme sa nenudili. No najprv sme si ho museli vybojovať, pretože ako správni šetriaci študenti sme mali fpaži nejaké miestenky, a išli sme dlhú cestu na blind. Nakoniec sme stáli v uličke (okrem
Talis, lebo tá mala miestenku [nebola správne šetriaca študentka 8-P]) iba z
Leopoldova do
Považskej Bystrice. To bola cesta nejakých inteligentných detí, ktoré šli na olympiádu. Potom sme obsadili kupéčko, a to čo sme robili (len) pripomína grupen-sex... V skutočnosti to bolo úplne inak... Bolo to oveľa - oveľa ... horšie. Veď
Piftík a
Talis majú odvtedy k sebe bližšie ;-). Všetky tri fotografie s rôznymi foťákmi učinil
Pichtíkov spolu-niečo.
Keď sme prišli do
Košíc, tak sme sa uprostred teplého júnového dňa vybrali do mesta. S
Funtomasom sme mali dohodnuté stretnutie v meste o tretej, a za ten čas
Milo vykradol vlastnou bankomatovou kartou jeden z košických bankomatov VÚB, kúpil si film do foťáku a vyhral aj pero. Potom sme urobili prehliadku
Hlavnej ulice, ale bolo nám príliš teplo, takže keď očakávaný
Funtomas so svojou
Jan(k)ou prišiel, rozhodli sme sa zaparkovať v nejakom podniku. A urobili sme dobre, pretože to bolo práve v období silných dažďov, ktoré v
Košiciach dokonca vyradili z prevádzky počítačovú sieť (veľká pohroma) !!! Zaparkovali sme preto do podniku Veverička, ktorému sme však my dali záwislačkejší názov www.ricka.sk. Pili sme jedno pivo za druhým (alebo sme pili aj niečo iné ako pivo sa mi zdá), keď sa tu zrazu strhol lejak lejakovitý. A vody aj na rozdávanie bolo dosť.
Košické Atlantídovice bývajú na dvoch tradičných miestach: V podzemnej krčmičke
U Legionárov (pôvodne sa táto akcia mala konať tam), alebo v
Mestskej pivárni... Lenže toľko vody v
Košiciach nielenže odpojilo záwislákow tým, že nešla sieť, ale zatieklo aj do podzemných krčmičiek... Teda obidva podniky sú pod zemou, ale... Atlantídovica sa konala v
Mestskej pivárni... A tam bolo (aspoň niektorým) dosť veselo. To dokumentujú aj prvé dve fotky. Na oboch je centrom pozornosti
Wlkos. Na hornej fotografii vidíte aj
Lazyho, ktorý asi komunikuje so
mnou (ja som sa do fotky moc nezmestil). Tiež bohvieako nevidno
Sue... Na druhej fotke je tomu už inak. Vidno
Sue i mňa, Lazy robil vlasového choreografa
Wlkovi ;-).
Také provinčné mestečko, akým
Košice určite (nie) sú [tomuto sa hovorí diplomatické vyjadrenie] by si mohlo vážiť, že my obyvatelia najväčšej slovenskej dediny zvanej
Bratislava sme sa dostavili do
Košíc. A tretia fotografia je priam stvorená na pamätník s nápisom:
Boli sme tu 18. 6. 1999. Piftík, Flash & Codyman.
Lenže... Nemá nám kto urobiť pamätník... A taký pamätník stojí popažu veľa peňazí... A navyše taký drahý pamätník by nám bol dosť na pažu... A taký drahý pamätník, ktorý je na pažu je na dve veci... A také dve veci sú na nič. A pamätník na nič radšej nech robia padlým hrdinom. My sme ešte nepadli. (Teda dúfam, že pád na ľade sa nepočíta ;-)). Ale aj keby sme padli, tak padlých hrdinov na nás nenašijú... Teda, ak sa neráta level
HRDINA na
Atlantise,
lebo potom by sme na tom boli popažu zle... Tak zle, že by nám už mohli robiť nie pamätník, ale rovno pomník...
Ale aby to nevyzeralo, že sme sa iba nezdravo separovali, odfotili sme sa aj spolu s Košičanmi. Čo už s nimi, keď sú domáci... Veď nám s nimi bolo dosť topre... Povedané ich jazykom, ehm slangom:
Bulo nam tu fajňe. Ta ňe? Napriek tomu, že to na tom stole vyzerá, ako keby sme namali čo piť, vôbec tomu tak nje je... Veď v košickej
Mestskej pivárni je pivo relatívne lacné a je ho aj relatívny dostatok. Vlastne
Mestká piváreň, čo sa týka mojich záwisláckych návštev metropoly Východu je takým posvätným miestom. Vždy, keď som tam na takej akcii bol, bol som na stanici a v
Mestskej pivárni... Podobnosť oboch miest je tak čisto náhodná, ako prípadná podobnosť tých, čo sú na fotke. Zľava
Součo, Pirát, Scully, Puller, Zajko a
ja.
Ďalšia fotografia vyzerá, ako keby sa v
Mestskej pivárni rozoberali nejaké globálne problémy. Ono sú vlastne dve možnosti. Buď sa globálne problémy ľudstva rozoberali na drobné a ani o tom nevieme, alebo sa nerozoberali, ale všetci si myslia, že tomu tak bolo ;-). Ale keď si zoberiete také veľké pivo, veď v tom je kopa globálnych problémov ľudstva... Je v ňom poľnohospodárstvo (ako najkritickejšia oblasť rozvoja každého hospodárstva), je v ňom práca (s nezamestnanosťou dnes bojuje každý, aj vyspelý štát) a je v ňom aj blahobyt (lebo veď nikdy nebolo tak zle, aby bolo málo piva...). "Globálne" problémy trápili abstinenta
Pullera a
Scully, ostatní ich v tom momente so záujmom (alebo počudovaním) len sledovali. Žiaľbohu, totožnosť dvoch slečien, ktoré okrem
mňa na okrajoch fotografie sú, už nie je mojim mozgovým bunkám známa.
Jednou z našich zábav na tejto akcii bola aj športová disciplína, ktorá by sa dala nazvať
volejbalón. Táto hra nemala víťaza, ani porazeného, mám taký pocit, že namala ani súperov, o sieti ani nehovoriac. Ale boli tam záwisláci, tak s tou sieťou (ehm NETom) to nebolo až tak zlé. Ale k tomu
volejbalónu bolo potrebné aj niečo, s čím sa bude hrať... Samozrejme, museli to byť balóny. Tak si každý nejaký nafúkal...
Mne sa príliš nedarilo, ale
Flash si to dovolil odfotiť... Však on to ešte niekedy oľutuje ;-). A ten človek, ktorý si myslí, že ho na fotografii nebude vidiť je
Puller. Ale skryť sa mu nepodarilo ;-). A aké ponaučenie vyplýva z tejto rozprávky? Nikdy sa neskrývaj pred fotoaparátom, lebo sa dostaneš do stredobodu pozornosti na fotke...
No a tu sa dozviete niečo o
Pucleovi. Kto je to
Pucle? Hm... to je ťažké povedať... Treba ísť od začiatku... Kto bol
Pucle, a kedy vznikol..? No vznikol niekedy počas tohto víkendu. On vlastne vznikol piramo na železničnej stanici, keď sme posedávali a rozprávali a haluzili po tom, ako sme odišli z
Mestskej pivárne aj diskotéky
Jadran, kde sme vypovokovali vyhadzovača, aby nás pustil za dvacíka. Rozprávali sme o všetkom (ale aj o inom) až sa reč dostala k
puzzle. To je tá skladačka, ktorú aj moja šéfka veľmi rada skladá, keď už nemá nič iné na práci. Koniec-koncov je to šéfka, čo (iné) by mala robiť ;-)? No a vtedy to na niekoho prišlo. Nie, neboj sa... Neskončilo to prehliadkou životosprávy daného človeka, ale nápadom vytvoriť si na
Atlantise
klon s menom
Pucle. A niekto to urobil... Keď som sa v pondelok poobede nalogoval,
Pucle už existoval. No ale na stanici bolo počas
Puclovice veselo... Vznikol nový talker
Pucletis, nový príkaz
.puzzle, nový user
Pucleman, ale aj iné nápady:
puclovanie, puclovisko, pucledemia, proste a slovom bola to
puclemánia ... Istého dňa sa však stalo niečo. Človek, ktorému je tento dokument venovaný, spáchal v novembri 1999 samovraždu (našťastie iba virtuálnu). A zdalo sa, že prestane byť záwislák... Ale neprestal, len sa prihlasoval cez
Puclea ;-). A potom v marci 2000 som sa stal ja
WIZZARDom. A taký Wiz&above nemôže nejakú dvojitú identitu pripustiť... Takže
Pucle už nie je klon, aspoň ja o tom neviem a ani nemôžem vedieť, lebo potom by som s tým musel niečo robiť, napr. mať to fpaži.
Fotografie z Košíc vyhotovili Flash a Milo
