Tu uvidíš tri fotografie z obdobia, keď som bol takýto maličký... Dve sú z jednej návštevy, vtedy som bol totálne maličký, a jedna z obdobia, keď som chodil do prvého ročníka na základnej škole (ja som tam chodil ;-P?). Toto obdobie sa vyznačuje tým, že vtedy som sa ešte nemusel hambiť za to, ako vyzerám...
Niekedy sa stane taká hrozná vec, že ma niekto cvakne, a na výslednej fotografii je len jeden človek. Teda po zhliadnutí fotografie niekedy už ťažko hovoriť o človekovi... Stáva sa to vtedy, keď sa na fotografii ocitnem sám. To sa stáva najmä, keď si potrebujem urobiť fotografiu, a z toho môže byť veľká show... A ešte sa to môže stať vtedy, keď niekto trpí neodvratnou túžbou odfotiť ma...
Koncom druháku som sa rozhodol sopolu s viacerými totálnymi záwislákmi na cestu do Košíc. Ale nešli sme si pozrieť Hlavnú ulicu, (i keď tam je na čo pozerať) lež sme sa rozhodli navštíviť jednu veľmi dobrú akciu - volá sa že (ATLAN)TÍDOVICA. Začalo to v Mestskej pivárni, pokračovalo v Jalte a skončilo na stanici, kde vznikol Pucle... Ale o tom po tom...
Talker Atlantis vznikol v Bratislave, a preto sa akcie zvané (ATLAN)TÍDOVICE konajú aj v Bratislave. Na niektorých z nich je z nepochopiteľných príčin prítomný aj fotoaparát, a preto sa podarí niekedy zastihnúť i mňa. Ako však vidno na tomto obrázku, ja som na týchto akciách vždy v úzadí... ;-).
Trafotéka je tradičná akcia IRŠka na Mlynoch vždy v posledný aprílový deň (to kvôli tomu, že o polnoci sa vždy postaví ... máj). Avšak na taký prvý máj sa treba pripraviť. Preto vlastne trafotéke prechádzali dva dni, z ktorých je aj veľa výrokov aj relatívne dosť fotiek...
Jedna naša kamarátka, ktorej percentuálne vyjadrenie zatiaľ nie je úplne presne známe, sa dlhý čas objavovala (ešte aj teraz sa niekde objavuje) na takých veľkýýýých bilboardoch s nápisom Mám rada svoje šikovné autíčko, a preto si ho nechám poistiť v Slovenskej poisťovni. A bol by predsa hriech neodfotiť sa pri tomto skvoste, nie?
