Soletke
za jej apatiu k môjmu tričku Atlantisu ;-)


Rozprávočka

Na pobreží Atlantisu...




 
Kde bolo, tam bolo, ale bolo to uz davno.. a nikto dnes si na to uz nepamata. 
Nezachovali sa o tom ziadne priame duokazy, avsak najstarsi ludia na Zemi
rozpravaju o niecom zaujimavom, o com by som vam teraz chcel porozpravat.
Ako som uz spominal, kedysi davno bola cast Zeme obyvana ludmi, ktori si
zili jednoduchym sposobom, rano vstali, isli na pole, pracovali cely den a
vecer si unaveni lahli spat do svojich biednych pribytkov casto postavenych
len z par nosnych casti z dreva a zvysok z travy, ktorej rastlo vela vsade
tam, kde sa nic nepestovalo. Casto krat sa stalo, ze prisiel silnejsi vietor
a museli zacat stavat odznovu. Toto vsetko bola hlavne muzska praca, zeny
pracovali tak, ze doobeda boli na jarmoku, kde sa snazili predat to co sa
dopestovalo a bolo nazvys, aj ked je pravda, ze malokedy sa take nieco stalo,
ale niektore rodiny si museli castokrat odtrhat od ust len kuoli tomu, aby za
peniaze zarobene takymto sposobom mohli osatit celu rodinu. Poobede sa zeny
starali o domacnost, do coho sa samozrejme ratala aj akasi 'domaca skola',
kde matky viedli svoje deti, ktore doobeda pomahali otcovi a matke pri
praci, k istym primitivnym pravidlam slusneho spravania, ake platili v tom
obdobi v tejto krajine. 

Na druhej strane boli oblasti, kde sa takmer nic z potravin neurodilo, bolo 
to sposobene klimou, nevhodne podmienky pre pestovanie a preto tam rastla len 
akasi divna trava, ktora vsak domacim zvieratam chutila lepsie ako taka, 
ktoru dopestovali niekde, kde na to boli vhodnejsie podmienky. Mozno 
obsahovala nejaky prvok, ktory neobsahovali klasicke plodiny a preto bola
cimsi vynimocnym pre zvierata. Logicky sa v takychto castiach krajiny chovali
zvierata, pricom sa potom maso casto predavalo na trhu ako pochutka pre
zamoznejsich. 

Samozrejme, ako v kazdej krajine, aj tu boli socialne vrstvy, ktore ludi 
casto delili na nepriatelov, aj ked sa ludia ako len chceli snazili niecomu 
podobnemu predist, nedarilo sa to. Pretoze ti, ktori mali toho viacej, boli 
zvyknuti na isty standartd a nedokazali sa uskromnit. Ti  z nizsich vrstiev 
vsak mali toho menej na jedenie, ale casto mali viacej lasky a porozumenia. 
Nie zeby vsetci ti, co mali dostatok vsetkeho nemali ani kusok lasky v srdci, 
ale bola pravda, ze ich bolo menej.. ale mozno to bolo aj kuoli tomu, ze 
celkovo bolo menej 'majetnejsich' a viac chudobnejsich. Ciste spontanne sa 
vyrvarali akesi 'profesie' a par ludi sa stalo akymysi autoritami. Tito sa 
raz dohodli, ze ked im ludia veria, tak by sa o nich mali aj starat a preto 
zaviedli jednoduche pravidla spravania sa v krajine. Postupom casu na zaklade 
tychto pravidiel, v krajine nastal pokoj a rovnovaha, akej dovtedy nebolo, 
pretoze sa nekradlo, nezabijalo, ako to bolo kedysi za 'divokych' casov. 
Kedze boli presne pravidla, co clovek musi splnat na to, aby mohol vykonavat 
tu ktoru profesiu, zdokonalili sa hlavne techniky pestovania uzitkovych 
plodin a samozrejme aj zdokonalil sa chov domacich zvierat. Ludom sa coraz 
viac darilo, a mnoho z nich si neuvedomovalo, ze je to prave tym, ze sa 
zaviedli iste pravidla spravania sa. Ale vedeli, ze je to kuoli par ludom, 
ktori takto vlastne vybudovali krajinu, ktora neskor dostala meno Atlantida. 

S rozmachom krajiny nastal aj rozmach turistiky. Turisti casto prichadzali 
z nedalekej krajiny, v ktorej vladli zaujimave pravidla a jej obyvatelia sa 
nazyvali 'blaznami' alebo 'sialencami'. Podla toho dostala aj nazov Krajina 
sialencov. Na druhej strane vznikali lepsie podmienky pre Atlantidanov na 
turistiku a preto casto navstevovali aj Krajinu sialencov. Spociatku ju 
navstevovali iba ti zamoznejsi, ale nokolko sa neskuor zmiernil rozdiel 
medzi socialnymi skupinami prave prekvitanim Atlantidy, tak ju zacali 
navstevovat aj ini ludia. 

Atlantida bola na ostrove, ktory obmyvalo more, ktore ho dovtedy izolovalo 
od inych casti sveta. Nikto si vtedy neuvedomoval, ze v mori je tiez zivot, 
podobny tomu na pevnine. Zili tam ruozne morske zvierata. Hovorilo sa o tom, 
ze niektore zvierata su velmi inteligentne, v tej suvislosti sa spominali 
delfiny, avsak v mori bola ista komunita tulenov, ktori mali tiez akesi svoje 
pravidla, ktorym vsak mnoho ludi z pevniny nerozumelo a preto boli nimi 
fascinovani, ini ich kuoli tomu odsudzovali. Ludia z vnutrozemia malokedy 
prichadzali do styku s tulenmi a inymi morskymi zvieratami, preto nemali cas 
sledovat ich spravanie a preto im nerozumeli a prave takyto ludia ich 
odsudzovali. Ludia zijuci pri pobrezi, boli na morske zvierata zvyknute a 
dobre si s nimi rozumeli. Specialne s tulenmi, o ktorych casto vravievali, 
ze v ich krajine vladne akasi rodinna atmosfera, aj preto ze nemali nejake 
striktne pravidla spravania sa. Nie zasa take, ze by vladla anarchia, ako to 
brali mnohi z vnutrozemia. Tulene casto chodievali na breh a tam sa 
kamaratili s ludmi ci uz z Atlantidy ale aj z Krajiny sialencov. Ludia sa s 
nimi pocas volnych chvil hrali a tulenom sa tento specialny druh obojstrannej 
naklonnosti pacil. 

Ludia v specialnych zariadeniach, ktore si stvorili pomaly zacali navstevovat 
Krajinu tulenov a pacilo sa im tam, pretoze tam bolo akosi inak ako na zemi. 
Bola tam priatelska atmosfera, neboli tam nejake socialne rozdiely. Kazde 
tulenie novorodeniatko ako postupne rastlo, ucilo sa rozpravat, niektore sa 
zlostili, ze nevedia povedat 'r' ale to sa casom napravilo. Ludia 
z vnutrozemia tulenom nerozumeli tak ako ludia z pobrezia, a to bolo castym 
duovodom, kuoli ktoremu vznikali konflikty. Tulene zvyknute na rodinny zivot, 
mali zmysel pre humor, ale ludia z vnutrozemia ich humoru nerozumeli a casto 
to brali ako osobnu urazku.

Jedneho dna si to vsimli aj zakladatelia Atlantidy a povedali si, ze musia
nieco na ochranu svojho ludu spravit. Vydali nepisany zakon o tom, ze nikto
nesmie verejne propagovat tulene. Ludi, ktori tak spravili a zistilo sa to,
potrestali ruoznymi sposobmi, nastastie to vsak nebolo az take zle, ze by
niekto prisiel o zivot, ale taki ludia boli v ociach zakona rozvracacmi a
stalo sa aj to, ze niektorich vyhostili z krajiny. Vladci vsak nemali
dostatok sil na rozumnu komunikaciu s tymito 'rozvracacmi' a tak spravili
jednu vec, ktora sa tulenom zdala velmi podla. Pretoze totiz ludia mohli
reklamovat Krajinu tulenov napismi na svojich pribytkoch, avsak v noci ked
spali, prisla hliadka, ktora im reklamu premalovala, na reklamu Atlantidy. 
Tulene sa zacali dozadovat svojich prav, pretoze sa citili ukrivdene, ale ked
sa na ich stranu stale valili ruozne obvinenia, ktore vyplyvali s toho, ze
ludia z vnutrozemia im nerozumeli, tak sa tulene stiahli do uzadia, a snazili
sa udrziavat aspon styky s ludmi z pobrezia. U nich casto nachadzali
porozumenie a mozno aj kuoli otazkam tychto ludi na vladcov Atlantidy, sa
podarilo zrusit nepisany zakon, avsak vladcovia to nespravili len tak.

Postavili pozdlz celeho pobrezia zatarasy, ktore nedovolili ludom navstevovat
krajinu tulenov a ak nejaky tulen prisiel na navstevu na Atlantis, casto sa k
nemu spravali ako k niekomu neziaducemu. Starsie tulene sa stiahli do
ustrania, pretoze si uvedomovali, ze to nikam nevedie. Niektore mladsie
tulene vsak este nevedeli o zivote vela a nadalej davali pocit krivdy, ktory
citili jednoznacne najavo. Starsie tulene si hovorili: "Taky je zivot, ved 
oni sa naucia, najlepsiou skolou zivota je sam zivot.", a dufali, ze 
z tuleniatok vyrastu rozumne tulene, ktore ziju kludnym rodinnym zivotom. A 
ani ludia z pobrezia, ktori ich aj napriek zakazu stale navstevovali ich 
nedokazali presvedcit o tom, ze Atlantidania su mierumilovny narod. 

Tulene vsak nadalej chodili do Krajiny sialencov a ked sa ich niekto 
z tamojsich pytal na to, co sa stalo, a zacali vysvetlovat pribeh tak, ako 
ho videli oni, tak ako to oni citili, este viac sa ich to dotklo, ale ked 
videli porozumenie na druhej strane, predsa ich to len trosiku potesilo, 
nie to co sa stalo, ale hlavne to, ze si potvrdili, ze nespravili nic zle. 

Takto smutne konci pribeh, o ktorom som vam chcel porozpravat. Je mi strasne
luto, ze to dopadlo takto. Myslim si, ze hranice by jednotlivych obyvatelov
Zeme, to je jedno ci uz ludi alebo zvierat nemali rozdelovat. Samotni
vladcovia Atlantidy by si mohli uvedomit, ze prave preto Atlantida vznikla,
aby zjednotili lud, ktory v krajine zil, bez rozdielu farby pleti,
vierovyznania. V ziadnom pripade nechcem velebit kazdeho tulena, ale
Atlantidania si musia uvedomit, ze ako aj u nich su deti, ktorych spravanie
sa dospelym casto javi ako neprijatelne, tak aj tulene maju svoje tuleniatka, 
ktore sa spravaju presne tak isto.



Dušky
 


Táto rozprávočka je reakciou na udalosti, ktoré sa stali na talkeri Atlantis koncom marca 2000. Na výročnej megapárty Atlantisu sa prišla pozrieť aj čo do počtu nezanedbateľná časť ľudí, ktorí (viac alebo menej) navštevujú aj talker TriTuleneTalker. Nakoľko sa tam zišlo pomerne veľa tuleňov, rozhodli sa, že si spíšu účastníkov. Nazvali to tuleňovicou, pretože podľa nepísaných pravidiel talkeríku TriTuleneTalker je tuleňovica každá akcia, na ktorej sa tulene zabávajú a je tam aspoň dva tulene poctené STAROBou alebo zROOTovsfom. Separátna prezenčka nemala ohlas u GODov Atlantisu. Zdalo sa im to trápne a preto znemožnili mať v popise (tzv. description, príkaz .desc) nič, čo súviselo s TTT. A akoby to nestačilo, o pár dní bolo znemožnené remote konektovanie z Atlantisu na TriTuleneTalker, a TTT boli vyradené z TALKER-listu, so Spartakovým odôvodnením: "Nemám chuť podporovať taký talker." Nakoniec však zvýťazil rozum nad nenávisťou, a veci (nie však vzťahy) sa dali do poriadku.


[O mne] [Foto] [Haluze] [NET] [Šopa] [Priatelia]