[O mne] [Foto] [Haluze] [NET] [Šopa] [Priatelia]
Somebodymu
veľkému haluz-majstrovi ;-)
Kde bolo tam bolo a mozno aj nebolo (ale o tom by sme urcite nieco vedeli),
bol raz jeden stary, preflakany devatdesiatiuosmy rok. Rok plny nasho
inteligentneho humoru, ktory aj tak nikto nepochopil, rok plodnych dni, ktore
aj tak nic nesplodili, rok prezavislacenych tyzdnov a prepitych mesiacov,
skratka rok plny opic a inych zvierat (sem tam aj tulenov). Tento rok nam dal
mnoho (teda urcite viac, ako nam dali tie minule), nove znamosti (kopu
nepotrebnych ludi), s nimi prve (aj posledne) depky, bez ktorych by nam bolo
tak strasne smutno a biedne. Sme radi, ze ich mame, lebo keby sme ich nemali,
bolo by to horsie ako zle a urcite by to nebolo dobre. Ale dakujeme Bohu, ze
ho uz mame za sebou. Prekonali sme dvanast haluznych mesiacikov (sem tam aj
slniecok) a preabstinovali (niektori prekopulovali) sa do posledneho dna (roka,
pre tych nechapavych). Tento den sme zacali - rovnako ako kazdy iny. S
kvalitnou, permanentnou opicou (ktora nas uz od rana prenasledovala svojim
bububu - to bola Wilderkova triezva veta). My sa ale zvierat nebojime. Za
posledne dni sme si zvykli. A preco sme mali tu opicu? To by sme aj my radi
vedeli. Mozno preto a mozno aj pre nieco ine. Jedno je iste, pametame si to
hmliste. Ale jednu vec si urcite nepametame: Uvezneneho Andyho medzi flasami
alkoholu a nasimi kolenami na zadnom sedadle Feneovej priestrannej
stvorkoliesky, ktorou nas Feneo bezpecne prepravil tam aj spat (pre alkohol
pod Devin, kde sme utratili, teda niekoho sme tam urcite utratili). A este si
urcite nevspomenieme na nasu skvelu dekorativnu schopnost vdychnut Wilderkovej
podpriemernej izbicke kusok nadpriemernej a kvalitnej duse (skratka sme ju
vyzdobili hajzlakom). Tak sme sa rano prebudili v uplne inej toaletnej
dimenzii. Ale nasa vyzdoba mala jednu chybu: klesala priamo umerne s
narastajucou frekvenciou navstevovania nasej latriny. Ale Silvestrovske rano
sme uvitali s usmevom (po niektori aj na tvari), s vysmiatymi ocickami a...
(tato veta je neperspektivna a nema buducnost, preto ju ukoncim). Potom
ako sme vstali, sme si hned zaspievali, poniektori sice nespievali, teda
vacsina nie, ale mam taky dojem ze nespieval nikto. No a ked sme dospievali,
zistili sme, ze je uz pol piatej a to sme spievali len pat minut. Rychlo sme
sa namejkapovali a s milym usmevom (po niektori aj na tvari) sme ocakavali
prvych, druhych a moznoze ak tretich hosti. Ale aj taky stvrty by nas urcite
potesil. Ale nakoniec prisiel aj ten posledny. Skratka boli sme tu vseci
(jedine, ze by nie, ale o tom potom): ja a ja (Wilder a Komik), potom Wilder,
za nim Komik, potom este raz Wilder a este raz Komik a uplne nakoniec prisli
uz dlho ocakavani Wilder a Komik a potom dlho dlho nic a nakoniec prisiel ten
zvysok:
Andy (ten tu uz sice davno bol, ale aj tak niekedy musel prist), Macicka (ta
tu uz sice tiez bola, ale co bude robit Andy sam), Dusky (ten tu sice nebol,
ale priesiel), Osko (ten tiez prisiel, aj s heslom: kazdy si prinesie tolko,
kolko vypije), Kerby, ten prisiel, ale bez hesla, ale za to so Stazik a s
Demi, ktora priniesla Andyho, ktory tam uz sice bol, ale urcite ho musel
niekto priniest, rovnako ako Racik, ktora by sama neprisla, len v doprovode
dospelych, teda Oska. R0b0 prisiel bez doprovodu, teda sam, teda bez nikoho
a dodnes sa cudujeme, ze tam vuobec prisiel, rovnako ako Feneo, ktory tiez
prisiel a dokonca po svojich (vlastnych, pre tych nechapavych). A jediny,
ktory neprisiel, ale obstastnil nas (svojou pritomnostou), bol Jammic. Svorne
a kolektivne sme si pripili, to sa nam tak casto veruze nestava a preto sme
si to este par krat zopakovali, aby sme na to tak lahko nezabudli, ale aj tak
sme na to zabudli, napriek tomu, ze sme na to nechceli zabudnut. Po dlhych
uvahach, potom ako sme si pripili, sme dalej dlho uvazovali, o tom kolkokrat
si este pripijeme. Niektori uz neuvazovali: a) nemali cim, b) pretoze pili,
c) neboli schopni uvazovat, d) neboli schopni pit a nasledne o tom uvazovat.
Potom ako sme douvazovali a dopili, sme sa rozhodli, ze to ideme oslavit.
Zacali sme uvazovat ako (teda uvazovali len uvazovaniaschopni). Po dlhej,
neriesitelnej a nikam neveducej uvahe sme konecne douvazovali. To sme si ale
ani neuvedomili, ze uvazujeme dost dlho, aby sme uz prestali uvazovat. S
ponureho uvazovania nas vyrusil len nejaky ohnostroj, plny ohna, amputovanych
koncatin a neznesitelneho hluku. Po ohnostrojovani sa nam vtrel do zivota
nejaky Novy 99-rok, ktory nam bez opytania drzo vstupil do izby (konkretne do
B4/65 a 64) a ani po dlhej a neriesitelnej debate, co tu vlastne robi a tak,
Novy rok odmietol opustit nasu 4-dimenzialnu toaletnu vyzdobenu izbicku. Tak
sme ho mali v pazi a oslavovali nadalej aj s nim. Okrem Wilderka, ktory ho
mal upne v pazi, lenze Novy rok jeho tiez a preto sa vzajomne priatelsky
ignorovali. Potom ako sme doohnostrojovali, sme sa pustili do intelektualnej
debaty s Novym rokom, ktory nas po dlhom ignorovani, zacal opat ignorovat a
ignoruje nas az doteraz. Styria z nas po dlhej ignoracii, zacali racej
komunikovat s alkoholom a nasledne potom s dnom zachodovej misy. Po dlhej
komunikacii sme sa zacali venovat hlbokozmyselnej intelektualnej spolocenskej
hre zameranej na ignoraciu Noveho roka, po vazkarsky povedane: pruzenie. A
tak sme sa prepruzili az do neskoreho rana, kedy sa konecne rozbriezdilo a na
oblohe sa zjavil mesiacik. Uvitali sme ho s pravidelnou rannou rozcvickou a s
usmevom (po niektori aj na tvari) sme povysili Novy rok na level puberta.
Nadrzany Novy rok sa k nam nenapadne priblizil a urobil CMUUUUUUUUUUUUK!
PS: Ak si z toho v pazi, tak niesi v nej sam.