[O mne] [Foto] [Haluze] [NET] [Šopa] [Priatelia]
Aladárovi
záwislákowi, podľa ktorého je pomenovaná moja atramentová tlačiareň
CAST PRVA - PAD
Skok za klawesnicou. Vsak to bol brutalny napad. Vopred odsudeny na neuspech. Ale ja som sa rozhodol na tento vazny krok, krok, ktory koncil az vonku za oknom. Klavesnica mala predo mnou isty naskok, ale ja som mal vyssiu vahu, ak by bola klawesnica blizsie, a bola by pripojena k mojmu drahocennemu pocitacu, urcite by som razom vyratal, kde sa stretneme. Ale asi to bude to povestne McGyverovo poschodie.
Takyto "jumping" nikto neprezil. Ale ja som bol predsa od narodenia novatorom. Preco to nevyskusat, ci nebudem prvy. Mozno mamoja zawislost podrzi a wdaka nej prezijem tento skok. Skok, aky este nikto neprezil. Skok, ktory je vopred odsudeny na neuspech. Skok, ktory bol nevyhnutny, pretoze ja a Klava (moja klavesnica) sme boli neodlucni priatelia. Priatelia na zivot a na smrt. Priatelia, ktorych ani smrt nemoze rozdelit. A preto som letel. Jedenaste poschodie uz bolo daleko, ale zem tiez, ostavalo mieste relativne vela casu.
F..k. Teraz to nejde. Chcel som si ten pad vychutnat, chcel som si vychutnat tu volnost vo vzduchu a zaroven nemohucnost nejak ovplyvnit svoj osud. Ale, ved ja pri sebe nemam klavesnicu, a Pause nefunguje.Tak som sa rychlo musel vynadivat na okna, ktore sa menili rychlejsie ako Billove Windozze. A uz sme pri stvrtom poschodi. Vedel som ze na McGyvera sa da spolahnut. Bolo to prave pri stvrtom poschodi, ked som uchopil pevne do svojich ruk svoju klavesnicu, a pomaly ale isto som ju svojou rychlostou priblizoval k zemi.
Este som sa otocil aby sa klavesnici nic nestalo. Dopadam na chrbat ... A este meter ... este pol metra ... este 30 cm, este dvadsat, este 1 decimeter, este ... ... ... A a a aaaaaaaaaaaaau. V mojej chrbtici to len tak prasklo. Ale zivil ma ten dobry pocit, dobry pocit, ze klavesnici sa nic nestalo. Zostala cela, co sa sice o mne nedalo povedat, ale co clovek neurobi pre 101-klavesovu priatelku...
CAST DRUHA - REBRIK
Ale ba, co sa to so mnou nedeje. Ja sa zdviham. Predsa len to bola spravna uvaha. Vedel som, ze nic nie je definitvne. Nic nieje navzdy, ani moj pad, nebol Naschledanou a amen v co mozno dufala mojastara. Ja som sa zdvihal smerom hore. Naspat, smerom k 11. poschodiu. Ah,predsa len existuje nejaky review. Nieco spat, nieco ako undo...
Moje prekvapenie prijemne nebolo. Ale ved ja sa vzdialujem klavesnci. Ved moja klavesnica sa odo mna vzdaluje. Teda ani nie, staleju drzim pevne v rukach, stale, ale ja sa vzdalujem od svojho tela. Vzdalujemsa od 101 klaves, kvoli ktorym som to vsetko robil. Idem po rebriku a pozeram sa na bezvladne telo. Lezim tam uprostred ulice, ludia sa okolo mna zacinaju zbiehat. Nejaka stara teta ma zacala fackat, aby som sa prebral, ale ja som od nej uz tak daleko, ze neviem, ci je to ta starena z prveho, druheho, stvrteho, piateho, siesteho, deviateho alebo jedna z tych dvoch, co byvaju na desiatom. Preco sa vsetky stareny obliekaju rovnako. Cierna sukna a satka na hlave. Kto ich ma potom rozoznat...
Idem po rebriku stale vyssie a uz som na mieste, kde som urobil ten skvely obranny tah, ktorym som uchopil klavesnicu a ubranilsom ju pred jej znicenim padom na zem. Ale ja si idem stale vyssie. Ved predsa sa musim vratit domov, ukazat sa, ze mi nic nie je. Ale co sa to nestalo? Dofrcala moja stara. Ale nie domov. Ale z jedenasteho isla vytahomdole, a uz sa obsmieta pri mojom bezvladnom tele. Ale ja to mam dost fpazi a pokracujem vo vystupe na 11. poschodie. Sice uz tam dole nepocujem, ale viem si predstavit, ako moja stara vsetkym hovori, aky som bol ....., .....,......, prosto ohovara ma... Ale mne je to jedno, uz som na jedenastom poschodi, ale co to, ja idem este vyssie, este vyssie kam... ??? ???. Neviem, ale stupam. Ale dokedy budem stupat. Kam az? Kam to idem. Maju tam pocitace? A je tam rychla linka? Bezia tam najnovsie verzie operacnych systemov? Co ak nie. Co ak tam bude najmodernejsim browserom najeky lynx? Co ak tam najlepsim operacnym systemom bude DOS?
Cesta po rebriku ma unavila... Asi som zaspal...
CAST TRETIA - TUNEL
Uz nie som unaveny... Asi som sa vyspal a zobudil ...Co som? Kto som? Kde som? To boli prve tri otazky, ktore ma napadli. Ako vtedy, ked som sa raz prebral na zachytke.
Pozoroval som okolie. Na okoli nie je vela zivych ludi. A ked ano, tak ich nevidim. Ale uz som na to dosiel, som v tuneli. Vo velmi dlhom tuneli, pretoze nech sa pozrem tam ci onam, stale nevidim cestu von. Urcite som sa dostal do cudneho mestecka, ktore je cele v tuneli. No nic, jedine co mi ostava, je najst Inet centrum a nalogovat sa. Nie? Ved inak zomriem od abstakov.
Hladam, po celom tuneli, ale nadabil som iba na cudnych ludi. Boli to ludia, co nemali vsetko po hromade. Jeden clovek, ktory bol tak uneseny jednou stripterkou, ze za nou chodil po celom state, kazdy den, aby videl jej vystupenie. Nakoniec zbankrotoval... Iny clovek, co som ho stretol, si to hodil zo siesetho posxodia, lebo nestihol splacat dlhy. Peniaze minul na znamky na listy, ktore posielal bohatym panickamzo svojho okolia.
Co ja tu robim, co ja hladam medzi tymito ludmi, ved ja som uplne normalny. Ved ja som iba skocil za drahocennou klavesnicou, za mojou zivotnou laskou. Co je na tom nenormalne? To, ze povazujem klavesnicu za nieco viac ako kus umelej hmoty pospajanej kontaktami? Ved to iba uplny pako nedokaze ocenit klavesnicu v celej jej krase a uzitku.
Prechadzal som uz 4. krat sem a tam po celom tuneli, ked som zrazu bol unaveny. Zaspal som. Bola to velmi divoka noc. Hlavou sami honili (po slovensky povedane prebiehali mi tadial) myslienky o celommojom zawislackom zivote, o tom, ako som sa cely zivot spraval, ako som nehladel na nic ine ako su bajty, kilobajty, bity, kilobity a moja klavesnica.Pochopil som, preco som tu, pochopil som, preco som skoncil tu medzi tymito ludmi. Pochoopil, som ze je cas na zmenu...
Rano som sa zobudil na prilis vela svetla smerujucichdo mojich oci. Ano, nasiel som koniec tunela, stacilo vyjst von. Pomalysom otvaral oci a videl som 'moju staru' (oh nie, to nie je pekne: moju milu manzelku) ako sedi vedla mna. A spolu s nou aj doktori, ktori mi vykladali, ake som mal stastie, a ked sa ma opytali, ze ci nechcem tu moju klavesnicu zdvorilo som im povedal, ze nie, ze ja som si s tou klavesnicou uz uzil dost, a ze... a trepal som blbosti jednu cez druhu, ktorym som ani ja sam neveril... Najma moja polovicka na mna kukala ako na cudzieho manzela,a urcite sa minimalne v duxu opytala: "A je to vobec moj manzel?"
CAST STVRTA - TRAGEDIA
Moje zranenia sa liecili dobre, rychlo sa blizil cas mojho odchodu domov. Uz som sa tesil, ako znova pridem domov, a zacnem novy zivot. Novy zivot, v ktorom klavesnicu nahradi moja manzelka. Novy zivot, v ktorom nebude ziadne zawislacenie. Novy zivot, ktory bude taky normalnejsi, ako bol ten, ktory som viedol pod skokom.
Prisiel za mnou primar: "No co? Je pocitacovy maniak pripraveny na odjazd domov?" Odpovedal som kladne a s usmevom. Tak ma personal nemocnice dopravil do auta, ktorym svagor prisiel po mna do nemocnice. Uz sme sa blizili domov, a svagor sa nevedel dockat, kedy nas vyhodi doma, aby malod nas pokoj. Ked vchadzal do poslednej krizovatky, chcel som mu povedat, ze je to riskantne, povedal som iba jedno slovo "To...".
V tej chvili sa do nas zrutil kamion s pocitacmi od IBM, ktory z nasho auta nechal na ceste iba palacinku....
CAST PIATA - POUCENIE?
Toto sice nebola bajka (nevystupovali tu ziadne zvierata, a ked aj ano, tak urcite nekonali inteligentne :) Napriek tomu, tu jednopoucenie je...
Netreba robit ziadne zmeny. Kazda zmena je zbytocna, lebo vyssia sila dohliadne na to, aby efekt zmeny bol "veskery zadny"...
Mam za to, ze tymto sa neriadia len zawislaci, ale aj omnoho vyznamnejsi ludia :))).
EPI-LOG: EPI-TAF
Stojite nad hrobom zawislaka.
Jeho zawislost ho dohnala na kraj klinickej smrti.
Ale prezil.
Ked chcel zawislosti dat zbohom,
zomrel... :(
©odyman, 2000 =
POZNAMKY