Trápenie samoty

Každý večer otváram okno na svojej malej izbičke,
na kraji Petržalky vidím len zopár okien,
v niektorých sa svieti, v iných zas nie, v niektorých su závesy,
inde rolety.

A vtedy si uvedomím - čo ja robím doma,
prečo nie som niekde vonku, niekde v parku, na lavičke, v tráve či kríkoch,
prečo mrhám čas pozeraním na stupídnu telku, či zbytočným učením...
A hneď si na svoju ťažkú otázku odpovedám stroho, ale presne...

Mohol by si byť v parku, na lavičke, v tráve i v kríkoch,
ale iba sám...
A už si dávam cieľ do nasledujúcich horúcich i chladných večerov:
Nájdi sebe niekoho, s kým by si večer šiel
sadnúť si na lavičku do parku, hodiť sa do trávy či kríkov
držať sa za ruky a šeptať si krásne slová, a robiť čo ja viem čo ešte...

Chce to len jedno, nájsť si niekoho na tieto krásne chvíle
a nesediet len za talkerom ako dáky .....
Ale to by bolo treba sa nad sebou zamyslieť a na to nemám
náladu ani čas....
Ale nebolo by zlé nájsť sa dnes s niekym v parku na lavičke, v tráve či kríkoch...

Bratislava, máj (lásky čas) Roku Pána 1998

---

[O mne] [Foto] [Haluze] [NET] [Šopa] [Priatelia]