[O mne] [Foto] [Haluze] [NET] [Šopa] [Priatelia]
Bubáčik,
rozprávkovej bytosti z Mlynskej Doliny
Poviem vám jednu rozprávočku. Kde bolo tam bolo za 5678 horami a 5678 dolami bola jedna malá chalúpka. V nej žil jeden maličký človiečik, ktorému všetci hovorili Kouďáčik. Tento človiečik sa tu, v úplnej paži za 11 356 geologickými útvarmi, rozhodol ísť medzi ľudí.
Kouďáčik však nebol dokonalý človek. Nebol ani pekný, ani bohatý, ani štderý, ani ani. Ale bol to ten najjedinečnejší Kouďáčik.
Stále počúval len hudbu v materinskom jazyku, bol záwislý na elektronických zariadeniach so zabudovanými procesormi a najmä bol veľmi vypočítavý, lebo ešte predtým, než sa vydal do sveta si urobil dve ekonomické školy.Až jedného krásneho (ale zimného dňa) prišiel medzi tulene. Najprv mal o sebe vysokú mienku. Myslel si o sebe, že je najkrajší, najmúdrejší, najinteligentnejší, najpríťažlivejší, najsolidárnejší, najusilovnejší, najvysmiatejši a najvyšší spomedzi všetkých krásnych, múdrych, inteligentných, príťažlivých, solidárnych, usilovných, vysmiatych a vysokých tuleňov. Ale postupom času zistil, že Komik je krajší, Dušky múdrejší, Wilder inteligentnejší, Euro príťažlivejší, Peter solidárnejší, Toudy usilovnejší, Shock vysmiatejši a R0b0 vyšší.
A Kouďáčik? Kouďáčik ostal oproti týmto krásnym, múdrym, inteligentným, príťažlivým, solidárnym, usilovným, vysmiatym a vysokým tuleňom úplna nula. Obyčajná, priam až absolútna nula. Ostal taký úplne maličký Kouďáčik.
Zazvonil zvonec, rozprávke je koniec a Kouďáčik odložil svoju telesnú schránku do kúta miestnosti a začal si spievať: "Jsem skoro panic, není to lehký,..." A aké poučenie vyplýva z tejto rozprávočky? Žiadne, a o to práve išlo...